Levočská 1, Prešov
Energetická hospodárnosť budov predstavuje pre EÚ problém z dôvodu 40 % zastúpenia budov v produkcii emisií skleníkových plynov. Prioritou je teda znižovanie spotreby energie a zvyšovanie energetickej efektívnosti technických zariadení upravujúcich prostredie v budovách na normované hodnoty. Výsledkom by mala byť viac ako 50 % úspora emisií skleníkových plynov.
Súčasné požiadavky na významné rekonštrukcie budov sú podstatne prísnejšie. Budovy sa i pri rekonštrukciách, ak je to technicky a ekonomicky možné, musia dostať do energetickej triedy A0. To si vyžaduje okrem dobrej tepelnej ochrany budov využívať i obnoviteľné zdroje energie.
Príprava takýchto projektov je náročná a vyžaduje certifikovaných odborníkov o viacerých oblastiach. Zabezpečiť špecifické požiadavky dopytovo orientovaných výziev si vyžaduje spoluprácu projektových manažérov a odborníkov z oblasti stavebníctva a energetiky.
Okrem toho z dôvodu vyššej efektívnosti využitia európskych peňazí, EÚ rozširuje okruh mitigačných opatrení pri výstavbe a rekonštrukcii budov i o opatrenia adaptačné ako sú napr. využívanie dažďovej vody, zelené strechy, vonkajšie tienenie budov, priepustné plochy v areáloch budov, zeleň a výsadba stromov, atď.
Slovensko plánuje investovať v nasledujúcich rokoch stovky miliónov eur do renovácií škôl. Aj keď EÚ požaduje, aby boli peniaze vynaložené iba na klimaticky odolné projekty, pre vládu doteraz nebolo kvalitné vnútorné prostredie škôl zatiaľ prioritou. Z Plánu obnovy a odolnosti má ísť nasledujúcich šesť rokov len na samotnú obnovu škôlok, škôl, univerzít a internátov takmer pol miliarda eur. Ďalšie stovky miliónov by mali pritiecť z eurofondov. Aj keď súčasné nastavenie verejných politík kladie pri obnove budov do popredia úspory energií, je potrebné sa zamerať i na kvalitu vnútorného prostredia školských budov.